Fakultatívny výlet pre pápeža
Pekné fotky a odporúčania delegáta v nás vzbudia túžbu niečo si z ponuky vybrať. Veď aké by to bolo ísť do Egypta a nevidieť pyramídy či byť na Kube a nenavštíviť Havanu? Zdá sa, že tí, ktorí v týchto dňoch komentujú program a miesta návštevy pápeža Františka, sú poznačení takýmto prístupom.
Chceli by, aby nás pápež vnímal v tých najkrajších farbách; aby svet obleteli iba top fotografie. Zabudli sme na to, že pápež k nám prichádza nie na dovolenku, ale ako otec k svojim deťom. A ako je to Františkovi vlastné, zaujíma sa o všetky deti. Aj o tie úspešné, „katalógové“, aj o tie na periférii.
Samozrejme, je to v nás, že pred rodičmi občas zakrývame to, čo nie je potešujúce (spomeňme si len na známky v škole). Dobrý rodič však vie, že potrebuje a často musí vstúpiť presne tam, kde to syna či dcéru tlačí. Jeho blízkosť prináša neraz riešenie či uistenie, že aj napriek danej situácii sme stále milovanými a ráta sa s nami.
Pravdupovediac, návšteva pápeža Františka z viacerých dôvodov neukáže úplne pravdivý obraz o Cirkvi u nás. Či už pre pravidlá nastavené štátom, ktoré sú pre niektorých prekážkou; a taktiež gréckokatolícka liturgia v Prešove a svätá omša v Šaštíne logisticky limitujú istú časť veriacich pri výbere miesta stretnutia s pápežom.
Ale toto by nás nemalo vytrhnúť od podstaty. O pár dní k nám príde otec. Nemôže byť všade, no my už dnes vieme, kde sa s ním môžeme stretnúť. On príde. A čo my?