História je cesta, ktorú čítame v celosti

Uplynulý týždeň sa v San Franciscu v USA odohrala udalosť, ktorá je vzorovým príkladom súčasnej tzv. cancel culture, čo by sme mohli voľne preložiť ako kultúra vymazávania.
Ľudovít Malík 02.02.2021
História je cesta, ktorú čítame v celosti

Mestská školská rada rozhodla, že je potrebné zmeniť mená jednej tretiny škôl mesta. Je ťažké uveriť, že školy nazvané po amerických prezidentoch Georgeovi Washingtonovi, Abrahamovi Lincolnovi, ako aj ďalších osobnostiach sa musia premenovať.

Aká vina sa pripisuje týmto prezidentom? Prvý americký prezident je vinný z toho, že vlastnil otrokov, a Lincoln zase za svoj prístup k domorodým americkým obyvateľom.

Samozrejme, z pohľadu dneška sú oba fakty absolútne neprijateľné, ale to, že ich za také môžeme považovať, je preto, lebo história je cesta, ktorú máme čítať v celosti. A ak dnes môžeme takéto skutky pokladať za odsúdeniahodné, je to i kvôli krokom, ktoré vykonali osobnosti, akými boli Washington a Lincoln.

Táto udalosť vymazania mien sa stáva aj spôsobom, ako zamiesť špinu pod koberec, pretože nájsť riešenie v čoraz rýchlejšej spoločnosti si vyžaduje hlbšie štúdium a na to je potrebné vynaložiť námahu. Ak sa veľké osobnosti minulosti dopustili odsúdeniahodných skutkov, je potrebné vysvetliť prečo.

Ak včera demokratická krajina cítila potrebu oslavovať osobnosti, ktoré sú dnes kontroverzné, je potrebné vysvetliť prečo. Ak si ale nebudeme pripomínať, že napríklad Lincoln zrušil otroctvo, riskujeme, že prevážia myšlienky netolerancie. Ak je hlavnou aktivitou boja proti nenávisti vymazávanie mien, je tu nebezpečenstvo, že tieto zápasy sa zmenia na paródiu.

Čo vzíde z čiernej diery histórie, keď vymažeme všetkých, ktorí mali nejakú vinu? Pravdepodobne nič dobré.