História sa opakuje

Okrem toho, že stále tu máme pandémiu koronavírusu, v USA prebiehajú už tretí týždeň demonštrácie proti rasizmu. Jedným z ich dôsledkov je nová vlna obrazoborectva, presnejšie sochoborectva a prepisovanie, respektíve vymazávanie histórie.

A je s tým spojené násilie, ako to ukazujú aj dejiny. Ako príklad môže poslúžiť kultúrna revolúcia v Číne. Som zvedavý, kam to až zájde, zatiaľ sme došli po Krištofa Kolumba a film Odviate vetrom.

Hodnotenie histórie, skutkov ľudí a príslušnej doby očami dnešného človeka a dnešných kultúrnych zvykov je vždy minimálne rizikové. Ľudské dejiny sú plné chýb, ale násilie ich nezmení.

Aj pápež František reagoval v podobnom duchu, keď rasizmus označil za smrteľný hriech, ale rovnako dôrazne dodal, že násilím a ničením sa nezíska nič, sú sebapoškodzujúce.

Druhou udalosťou, na ktorú chcem upriamiť pozornosť, je útok vo Vrútkach. Pravdepodobne sa už nikdy nedozvieme, čo viedlo 22-ročného mladíka k takémuto činu.

To, čo môžeme urobiť, je byť citlivejší na našich blížnych, ktorí často vysielajú signály, že sa cítia zle, ale my si to nevšímame alebo to nechceme vidieť. Obeta zástupcu školy Jaroslava Budza bola skutočne výnimočne hrdinská.

Pri čítaní správy o jeho skutku mi spontánne prišiel na myseľ citát z Jánovho evanjelia „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15, 13).