Humor a kompas

Hlboko v noci sa stanujúci Sherlock Holmes prebudil a zobudil aj svojho priateľa Watsona s otázkou: „Watson, pozrite sa na nebo a povedzte mi, čo vidíte!“ „Vidím milióny hviezd, drahý Holmes.“ „A čo z toho usudzujete?“ pokračoval detektív. „Nuž,“ odpovedal Watson, „z astronomického hľadiska možno usudzovať, že vo vesmíre sa nachádza obrovské množstvo galaxií.

Z teologického hľadiska možno konštatovať, že Boh je nesmierny. Z časového hľadiska usudzujem, že sú asi tri hodiny nad ránom. A čo by ste z tohto pohľadu dedukovali vy, Holmes?“ „Milý Watson, vy nikdy nebudete schopný poriadnej dedukcie! Obávam sa, že z nášho pohľadu na oblohu vyplýva, že nám niekto ukradol stan!“

Aby sme ani my nezaspali vo svojich dedukciách a na druhej strane nech nás Pán „pri zdravom rozume zachovať ráči“, potrebujeme akýsi kompas vnútri nášho ja. Kompas je neoceniteľný napríklad na mori. Moria sú plné úskalí, strácame smerovanie a v kompase je istota.

More sa však môže aj rozbúriť a loď musí obstáť. Aj náš život si vyžaduje pripravené a živé, bdejúce srdce. Doma mám na stole kompas. Slúži mi aj naďalej ako symbol dobrej orientácie na životnú cestu. Kompas, nádej a dobrá nálada, smerovanie života a jeho humor... a bude to dobré.