Izolácia nás zmenila

Musím povedať, že veľmi trefne opisuje vnútorný stav mnohých mladých ľudí, ktorých sa táto situácia dotkla a ktorých život v izolácii zmenila.

Doslova píše: „Niekto sa to možno snaží poprieť, modliac sa k rozpadávajúcej sa podobe života spred roka 2020. Ale my, ktorí každé ráno sedíme v županoch na online slovenčine, venujúc prvých päť minút aktuálnemu dianiu a rozprave o tom, komu nefunguje kamera, vieme, že svet spred roka 2020 je nenávratne preč.“

Uvedomil som si, že musí to byť mladý človek, ktorý tak jasne a otvorene pomenuje našu situáciu. Dospelí sa tomu vyhýbajú z rozličných dôvodov a tvária sa, že všetko bude tak ako predtým. Lenže nebude.

Natíska sa teda otázka, ako to bude. A odpoveď? Môže byť lepšie, ale, žiaľ, aj horšie. V tejto chvíli to povedať nevieme. Uvidíme to o päť, desať rokov? Možno áno a možno nie. Možno to zhodnotia až historici oveľa neskôr.

Nám ostáva jediné, využiť príležitosť a začať meniť seba a veci okolo nás. Možno sme si po dlhom zatvorení kostolov uvedomili hodnotu osobnej prítomnosti na svätej omši.

Možno sme pochopili, čo je to farnosť, ktorá by mala byť spoločenstvom veriacich, ktorých spája Kristus a ktorí sa vedia navzájom povzbudiť, pomôcť si, modliť sa jeden za druhého.

Nehovoriac o zmene životného štýlu, ktorý sme museli nútene zmeniť – a teraz objavujeme, že možno ani nepotrebujeme toľko dovoleniek a materiálnych vecí.