K „posvätnosti“ profánnych vecí

Na začiatku tohto storočia pristúpili vlády k totálnej revízii právnych koncepcií. Odbúrali duchovný zdroj odpovedí na otázku, čo tvorí skutočné hodnoty, ktoré by malo právo chrániť.

Právo samotné zrazu nabáda hľadať argumenty na smerovanie práva vo voľnej súťaži diskusií a prezentovania subjektívnych ľudských individuálnych a skupinových názorov a pocitov.

Ak by tieto názory pravdivo reflektovali skutočnú skúsenosť ľudstva, bolo by právo dobré a priestor jeho ochrany a limitov by bol stanovený správne. Ak... Späť k  ústave.

Počúvame, že ústava je základný zákon štátu. Hovorí o identite jednotlivca i spoločnosti, jej usporiadaní, smerovaní, hraniciach a otvorenosti možností. Nejde o „posvätnosť“ v zmysle učenia Cirkvi či o nadradenosť nad zákonmi, alebo neomylnosť a nemennosť, hoci jej stabilita je nepopierateľne praktickou otázkou.

Ide viac o hľadanie kultúrneho priestoru Európy vyrastajúceho z jej histórie a skúseností; ale aj o filozofický i osobný diskurz každého z nás. Ten by mal byť dostatočne hlboký a tiež otvorený, moderný a aktuálny.

A mal by vnímať človeka v strede všetkého a byť úsilím stávať sa „centrom počúvania“ blížneho. Korene ústavy by mali byť pevné a máme právo povedať, kde sa začínajú, aby zostali živé a pevné.