Kráčať domov

Smrťou sme zbavení všetkých našich pripútaností k tomuto svetu; naše telo je nehybné a chladné a naša nesmrteľná duša ide v ústrety Pánovi. Zrazu uvidíme celú pravdu našich životov a budeme čeliť Božiemu súdu.

Takto nejako si mnohí predstavujeme to „potom“. Pri slovách sv. Augustína „Stvoril si nás pre seba, Pane“ neraz premýšľame, či sme naozaj kráčali a žili pre neho.

Našťastie pre mnohých, ktorí priznávajú, že stratili roky v hriechu a v živote akoby bez Boha, prináša potechu sv. Ján Mária Vianney: „Nie všetci svätí začali dobre, ale všetci dobre skončili.“

A to nám dáva nádej, že vždy môžeme začať znovu a skončiť v Božom kráľovstve. Akokoľvek dlho a hlboko sme boli bez Boha. Žiť do smrti, zomrieť do života – nie je len nejaká fráza či motto kresťana. Je to naše presvedčenie a viera v život večný, že keď sme sa narodili znovu, už nikdy nezomrieme.

Koľkokrát počujeme od našich veriacich pozostalých: Náš otec, naša mama sú už doma. Nehovoria o konci. Nehovoria o ničote. Spomínajú domov. Lebo je to naozaj tak. Kde sme s Ježišom, tam sme doma. A o to vlastne ide. Neustále veriť, že sme doma očakávaní, a neprestať domov kráčať.