Kto je najväčší Slovák

Od začiatku sa v súvislosti so šou Najväčší Slovák (podľa formátu BBC) počítalo s diskusiami. Medzi divákmi, ale aj v samotnom koncepte relácie, keďže každá z osobností v prvej desiatke mala počas svojej televíznej prezentácie tak obhajcov, ako aj odporcov, ktorí sa snažili verejnosť presvedčiť, prečo práve tento človek do anketovej zostavy „naj“ Slovákov (ne)patrí.

Keďže prívlastok „najväčší“ spadá do sekcie abstraktných slov, mohli sa v stovke najväčších krajanov (podľa hlasovania divákov) ocitnúť ozaj rozmanité mená, osudy, povolania a, možno trochu paradoxne, aj nácie (napr. Kanaďan slovenského pôvodu Stan Mikita na 29. priečke či slovenská reprezentantka v biatlone ruskej národnosti Anastasiya Kuzmina, ktorej hlasujúci priradili 84. miesto v rebríčku).

Široký zorný uhol „veľkosti“ vytvoril tak trošku (niekedy, pre niektorých) pohoršujúce spojenia. Mnohé mená by v anketách typu „najväčší umelec“, „najväčší športovec“ či „najväčší politik“ nerušili, no v danom koktejle, kde sa „ingrediencie“ miešali hlava-nehlava, hlavná vec, že boli lokálne, si tak recipient ľahko mohol začať klásť otázku, čo to znamená byť „najväčším“, tobôž „najväčším Slovákom“ a či vôbec má zmysel (a keď áno, tak aký) snažiť sa niekoho takto titulovať.

Adekvátnejšie (aj keď mediálne menej pútavé) by bolo asi hovoriť o najpopulárnejšom Slovákovi – v tomto zmysle sú výsledky televíznej ankety (aspoň do istej miery) ukážkou preferencií a názorov súčasných Slovákov (presnejšie istej ich skupiny). Viac ako o tom, kto je najväčší Slovák (veď kto z nás a ako to môže určiť?), vypovedá anketa (a jej výsledky) o tom, aké sú hodnoty a preferencie tých, čo hlasovali.

Pre kresťanov môže byť zaujímavé pozrieť sa, koľko sa vyskytlo v tomto rebríčku osobností, ktoré sa „preslávili“ práve skrze svoju vieru (kňazi, kresťanskí disidenti, rehoľníci...), alebo tak po našom, skrze hlásanie a budovanie Kristovho kráľovstva.

Už v prvej trojke je Anton Strholec, na štvrtom mieste Andrej Hlinka (aj keď on sa tu zrejme ocitol skôr ako politik než kňaz) a za ním solúnski vierozvestci. V prvej päťdesiatke figurujú aj mená Silvester Krčméry, Jozef Tomko, Róbert Bezák či Milan Rúfus, ktorého dielo i život veľmi jasne odkazujú na hodnoty viery, ku ktorej sa hlásil. Do stovky sa dostali (ako 56.) ešte aj Ján Chryzostom Korec či Vladimír Krčméry.

Pre veriacich to môže byť obrazom toho, aké osobnosti Cirkvi Slováci (všeobecne) prijímajú za „svoje“, za hodné titulu „najväčšieho Slováka“.

Samozrejme, nemá to byť pre nás „vodítkom“, akými kresťanmi máme byť, ak chceme robiť Cirkvi dobrý imidž. Raz sa nás Boh beztak nebude pýtať, akí populárni sme boli, ale ako sme milovali (čo sa síce nemusí vylučovať, ale je očividné, čo je dôležitejším).

Môže to byť skôr určitý stimul uvažovať, prečo práve tieto osobnosti dokáže prijať aj širšie (zrejme aj nekresťanské) publikum – a čo si z ich príkladu môžeme vziať my, aby sme tiež boli dobrým príkladom.