Kto ustráži strážcov?

Valné zhromaždenie OSN schválilo deklaráciu tri roky po skončení vojny: je zrejmé, že jej spísanie podnietila snaha neopakovať hrôzy minulosti. Dokument dnes existuje vo viac než 500 jazykoch.

Pri oslave jeho okrúhlych narodenín však zazneli aj obavy, aby sa nestal obeťou vlastného úspechu. Ak v roku 1948 deklarácii stačilo 30 bodov, dnes zaznievajú požiadavky na desiatky, ba stovky práv.

Predseda vatikánskeho tribunálu Giuseppe della Torre upozorňuje, že ak sa všetky túžby a nároky stanú právami, povedie to k deštrukcii samotného konceptu ľudských práv.

„Kto ustráži strážcov?“ pýta sa ohľadom pridávania ďalších a ďalších práv profesor univerzity Notre Dame Paolo Carozza. Na druhej strane sú aj akademici, ktorí určité práva z pôvodnej deklarácie pokladajú za zbytočné.

Napríklad právo na náboženskú slobodu označujú za relikt z čias „poverčivosti“: dnes vraj stačí právo na slobodu prejavu a zhromažďovania. 

V liste adresovanom sympóziu o ľudských právach, ktoré k výročiu deklarácie pripravila Nadácia Josepha Ratzingera, pápež František napísal, že sedemdesiatka si zaslúži oslavu, ale treba tiež rozmýšľať o vízii do budúcnosti.

Deklarácia práv mala podľa Svätého Otca na mysli integrálny ľudský rozvoj, avšak „v priebehu rokov sa tak zmenila ich interpretácia, že sa k nim popridávalo veľa nových aj navzájom protirečiacich“.

Vedie to k ich devalvácii, i k „ideologickej kolonizácii“. Je zrejmé, že ľudské práva dnes stoja pred tými istými otázkami, ako pri schvaľovaní deklarácie: Kto je človek, čo je podstatou jeho dôstojnosti a ako ju treba chrániť?