Memento okupácie 1968

A treba tak robiť nielen vtedy, keď uplynie okrúhle vyročie od zásahu brachiálnej moci, ktorý zorganizovalo vedenie vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Barbarské dielo totalitnej mentality, páchajúcej zločiny komunizmu, za ktoré dodnes nikto nebol potrestaný.

Človek si povie, že polstoročie by azda malo stačiť, aby pamäť národa vytriezvela a ľudia si uvedomili, čo táto prelomová udalosť pre krajinu, ale hlavne pre každého jej obyvateľa, znamenala.

Koľkých doslova vyhnala z vlastných domovov, a to nielen do šíreho sveta, ale aj do vnútorného exilu, znášajúc normalizáciu, stratu slobody, zamestnania, nemožnosť štúdia či vyčíňanie zločineckej Štátnej bezpečnosti. Každý, kto tú dobu zažil, má svoj vlastný príbeh, zapísaný vo svojom (s)vedomí.

Pozoruhodné pritom je, koľko páchateľov z tých čias sa stále štylizuje do role obete, čo sa u nás stalo priam národným športom. Alebo sa z nich vykľuli pochybní politici, mizerní diplomati, v nejednom prípade chamtiví oligarchovia so sporným pôvodom majetku.

Podľa princípu spravodlivosti, zakotvenom v Starom i Novom zákone, však títo všetci musia rátať s tým, že raz to ich klamstvo vyjde najavo – ak nie tu, tak pred súdnou stolicou Najvyššieho určite.

Dnes veľa nasvedčuje tomu, že ani 50 rokov nestačilo pamäti národa, aby sa spamätala – noční vlci a ranní únoscovia sa tu cítia neohrozene a sú aj takí, ktorým azda už len sám detektor lži uverí. Ľudia, nedajte sa oklamať, ide nielen o nás, ale najmä o budúce generácie.