Mračno eutanázie
V prípade Lambert dochádza tento týždeň k zásadnému posunu. Podľa súdneho rozhodnutia má 42-ročný Francúz Vincent Lambert, ktorý je už desať rokov hospitalizovaný v Centre Hospitalier Universitaire v Remeši, s platnosťou od 20. mája zostať bez vody a umelej výživy. Inými slovami, umrieť hladom a smädom.
Martin Kramara 21.05.2019
Ilustračná snímka: ingimage.com
Vincent sa stal kvadruplegikom po zranení hlavy pri dopravnej nehode. Kým jeho rodičia bojujú, aby bol ponechaný nažive, Vincentova manželka je za ukončenie jeho života. Podľa nej by si takto žiť neprial.
Francúzsky prípad je kontroverzný v tom, že ho nemožno označiť za takzvanú úpornú terapiu, teda snahu udržať pacienta nažive za každú cenu. Hoci je Vincentov stav vážny, neumiera a jeho prežitie si nevyžaduje extrémne prostriedky.
Síce nie je schopný samostatne prijímať potravu, avšak sám dýcha a s pomocou hydratácie a umelej výživy dokáže ďalej žiť. Miestne súdy však rozhodli, že lekári môžu Vincenta odpojiť.
Tento rozsudok protirečí vyjadreniu výboru OSN pre práva hendikepovaných, ktorý preňho žiadal zachovanie prísunu vody a potravy. No aj keď Francúzsko ratifikovalo konvenciu OSN o právach hendikepovaných osôb, ministerka zdravotníctva Agnés Buzyn už deklarovala, že jej krajina sa necíti byť vyjadrením výboru OSN viazaná.
Naopak, člen Pápežskej akadémie pre život Roberto Colombo v článku pre L‘Osservatore Romano predstavil dôvody, pre ktoré je neprijateľné odpojiť od vody a potravy pacienta vo Vincentovom stave. Skritizoval tiež šíriacu sa „kultúru skartovania a ľahostajnosti“.
Remešský arcibiskup Éric de Moulins-Beaufort dodal, že tu ide o česť ľudskej spoločnosti, ktorá predsa nemôže jedného zo svojich členov nechať len tak umrieť bez vody. Vyjadril tiež obavu, aby sa francúzska spoločnosť nevydala cestou eutanázie.
Avšak práve o nastúpení na túto cestu majú onedlho rokovať aj českí poslanci. Chystajú sa totiž zaoberať návrhom na legalizáciu eutanázie. Prieskumy im ukázali, že je za to väčšina lekárov, sestier aj českej spoločnosti.
K zásadnému posunu teda môže dôjsť aj oveľa bližšie k našim hraniciam, než by sme donedávna predpokladali.
Francúzsky prípad je kontroverzný v tom, že ho nemožno označiť za takzvanú úpornú terapiu, teda snahu udržať pacienta nažive za každú cenu. Hoci je Vincentov stav vážny, neumiera a jeho prežitie si nevyžaduje extrémne prostriedky.
Síce nie je schopný samostatne prijímať potravu, avšak sám dýcha a s pomocou hydratácie a umelej výživy dokáže ďalej žiť. Miestne súdy však rozhodli, že lekári môžu Vincenta odpojiť.
Tento rozsudok protirečí vyjadreniu výboru OSN pre práva hendikepovaných, ktorý preňho žiadal zachovanie prísunu vody a potravy. No aj keď Francúzsko ratifikovalo konvenciu OSN o právach hendikepovaných osôb, ministerka zdravotníctva Agnés Buzyn už deklarovala, že jej krajina sa necíti byť vyjadrením výboru OSN viazaná.
Naopak, člen Pápežskej akadémie pre život Roberto Colombo v článku pre L‘Osservatore Romano predstavil dôvody, pre ktoré je neprijateľné odpojiť od vody a potravy pacienta vo Vincentovom stave. Skritizoval tiež šíriacu sa „kultúru skartovania a ľahostajnosti“.
Remešský arcibiskup Éric de Moulins-Beaufort dodal, že tu ide o česť ľudskej spoločnosti, ktorá predsa nemôže jedného zo svojich členov nechať len tak umrieť bez vody. Vyjadril tiež obavu, aby sa francúzska spoločnosť nevydala cestou eutanázie.
Avšak práve o nastúpení na túto cestu majú onedlho rokovať aj českí poslanci. Chystajú sa totiž zaoberať návrhom na legalizáciu eutanázie. Prieskumy im ukázali, že je za to väčšina lekárov, sestier aj českej spoločnosti.
K zásadnému posunu teda môže dôjsť aj oveľa bližšie k našim hraniciam, než by sme donedávna predpokladali.