Naozaj vstal?

No mení to úplne všetko. Mení to život radikálnejšie než naša smrť, odveké obmedzenie živých bytostí. Lebo ak je to pravda, tak nielenže Boh existuje, ale aj potvrdil, že Ježiš je tým, čo o sebe tvrdil.

Je Boží Syn, ktorý sa stal človekom a radikálne nás ľudí posunul na úplne inú úroveň. V dejinách nebola obdobná zásadná zmena. Doteraz sme boli utláčaní smrťou ako neprekonateľnou realitou vládnucou nad všetkými ľuďmi bez rozdielu. Ale vďaka Ježišovi aj my ľudia môžeme prekonať smrť

On je naším Noemovým korábom, ktorý nás zachraňuje od limitov hmoty; je vesmírnou loďou, ktorá nás preváža na druhý breh našej existencie k úplne iným dimenziám času a priestoru. Kristus spravil pre človeka úplne nový evolučný skok.

Najprv ho v dávnych dejinách povolal k uvedomeniu si seba samého, slobodného pre vzťah, na Boží obraz. Ako spomína aj svätý Tomáš Akvinský, človeka ako „rozumného živočícha“. Teraz tento človek dostáva božskú dimenziu v prototype, ktorým je Kristus.

Celé dejiny ľudstva sú zápasom a túžbou po nekonečne, súbojom medzi vlastnou obmedzenosťou a túžbou ducha prekonať horizont reality.

Aké sú dôkazy, že Kristus vstal z mŕtvych? Jeho prázdny hrob nie je definitívnym dôkazom, ale je nevyhnutnou podmienkou. Ak by sme mali jeho hrob aj s telom, nemôže byť živý. Mali by sme síce najväčšiu relikviu kresťanstva, ale pre nás by to vlastne nič neznamenalo.

Sám Kristus si vybral ako definitívny dôkaz stretnutie a stolovanie so svojimi učeníkmi. Najprv sa ukázal ženám a potom aj apoštolom. Prečo sa triumfálne neukázal celému svetu, Pilátovi alebo kráľom? Prečo?

Potrebujeme sa možno podobnými úvahami povzniesť nad našu realitu, horizont udalostí, ktorý v našich malých životoch žijeme. Potrebujeme nechať nášho ducha často vyletieť ako orla vysoko, aby nám zažiaril Kristus.