Náročný pápež

Encyklikou Deus caritas est som bol šokovaný a trilógiou Ježiš Nazaretský očarený. Začal som ho chápať. Túžil predstaviť Boha v tom najpravdivejšom svetle a pobádal nás ponoriť sa do hĺbky evanjelia a lásky Boha.

Povedal: „Viera je viac ako intelektuálny súhlas. Viera je dar Boží, ale je to aj hlboko slobodný a ľudský čin.“ Túžil, aby tento čin vychádzal z pravdy a poznania.

Povrchnosť nebola jeho cestou a aj nás ťahal prekročiť prah priemernosti. Vďaka tomuto prístupu posilňoval identitu kresťanstva a pobádal neustále formovať srdce i rozum.

„Boh, v ktorého veríme, je Bohom rozumu – rozumu, ktorý nie je chladnou matematikou vesmíru, ale je jedno s láskou a dobrom.“ Láska a dobro Benedikta XVI. sa dali rozpoznať aj na konci jeho životnej cesty, keď urobil pre mnohých prekvapivý krok a odstúpil z Petrovho stolca.

Opäť som nerozumel, skoro ako na začiatku jeho úradu. Ale jeho roky v ústraní boli opäť veľkou školou – Božej lásky a starostlivosti. Ostáva mi azda už iba jedno.

Povedať pápežovi Benediktovi XVI.: Ďakujem za rast mojej viery a lásky k Ježišovi. A v modlitbe odovzdať jeho dušu Bohu Otcovi. Aby ako sám hovorieval, mohol sa ponoriť do oceánu nekonečnej lásky.