Naša krehkosť

Máme nádej, že mnohí z nich sú v Božej trvalej prítomnosti a žijú, pretože náš Boh je Bohom živých, nie mŕtvych. Tak aj nás, ešte pozemšťanov, Boh povolal k existencii, k životu tu na zemi. Máme nádej, že to nie je márne, že to má zmysel, hoci zakúšame svoju krehkosť.

Zvlášť v tieto dni sme akosi všetci krehkí, precitlivení. Či už po zdravotnej stránke pri zmene počasia, alebo aj pri kontakte s ľuďmi. Niektorí od nás očakávajú jasné postoje, odpovede, prečo ako kresťania myslíme a žijeme práve takto a nie ako všetci ostatní.

V konfrontácii sme krehkí, nevieme nájsť vhodné slová, nechceme ísť do konfliktu, nevieme zdôvodniť našu vieru a nádej na večný život. Jednoducho nám chýba zdravé sebavedomie kresťana. Ale ako ho získať?

Jedna vec je mať rozumne a jasne zdôvodnenú našu nádej a vieru, pretože aj Boh je Logos, je Boh rozumný. To vyžaduje od nás primerané štúdium otázok viery, čítanie Písma a dokumentov Cirkvi, napríklad Katechizmu Katolíckej cirkvi.

Na druhej strane, ak nechceme strácať pokoj pri konfrontácii so svetom, potrebujeme vnútorný pokoj a ten dáva iba Boh. Aby sme s láskou vedeli zdôvodniť nádej, ktorá je v nás. Veď Boh nie je len Pravda, Rozum, ale hlavne Láska.