Nedávno a neďaleko

Ten príbeh ma ohromil. Vzhľadom na dievčatá aj vzhľadom na rehoľnú sestru. Vraj z nudy pri pive sa pubertiačky zapletené do satanistického kultu dohodli, že sestru zabijú. Jedna z nich zavolala do kláštora. Povedala, že bola znásilnená, je tehotná a potrebuje pomoc.

Keď sestra prišla, v tmavej uličke ju udreli do hlavy a potom jej zasadili 19 rán nožom. Dievčatá na polícii vypovedali, že jej posledné slová boli „Pane, odpusť im...“

Nedávno a neďaleko. Tieto dve veci mi prišli na myseľ, keď som o Márii Laure počúval. Toto nie je príbeh mučeníka spred niekoľkých storočí ani z druhej strany sveta. Toto sa stalo prakticky tu a teraz. Keby to nebolo zdokumentované, zdalo by sa to azda nadsadené, vymyslené.

Satanizmus, klamstvo, nechcené dieťa, rehoľná sestra, vražda... Vidí sa vám, že čosi také otrasné sa u nás prihodiť nemôže? Aj v talianskej provincii Como si to mysleli. Tento príbeh ukazuje, ako málo stačí, aby zlo ovládlo ľudské srdce. A práve najsilnejším spojencom zla býva jeho podceňovanie.

Na druhej strane je zrejmé, že viac pozornosti si zaslúži postoj Márie Laury. Vysloviť v takej chvíli slová o odpustení, to nie je náhoda. Za tým je celý život: tu sa len zhrnul do jednej vety. Keby bol iný, aj tie slová by boli celkom inakšie.

Zlo človeka veľmi ľahko ovládne. A o dobro sa treba vytrvalo usilovať. Blahoslavení, ktorí ani jedno, ani druhé nepodceňujú.