Nekonečný príbeh

Počas mojej viac ako tridsaťročnej práce na cirkevnom odbore ministerstva kultúry sa všetky ponovembrové vlády zaoberali otázkou riešenia spôsobu financovania cirkví. Skúmalo sa zavedenie cirkevnej dane, daňovej asignácie alebo modifikácie modelu podpory cirkví zo štátneho rozpočtu.

Analyzovalo sa financovanie cirkví v Európe, historické a spoločenské súvislosti. Dospelo sa k záveru, že optimálnym riešením bude ponechanie štátno-dotačného systému. Do praxe ho zaviedol zákon schválený parlamentom na sklonku roku 2019.

Odluka ako nekonečný príbeh však žije ďalej. Druhý dych chytá najmä pred voľbami. Spravidla ako súčasť ideovej výbavy liberálnych a progresívnych subjektov a s nimi spojených médií. Argumentujú napríklad tým, že v  novembri 1989 žiadali odluku samotné cirkvi a ide teda o jedinú dodnes nesplnenú požiadavku Verejnosti proti násiliu.

Je však zrejmé, že v požiadavke „odluky“ išlo o nutnosť zrušenia dozoru štátu nad cirkvami, čo sa naplnilo hneď na začiatku roku 1990. Štát nezasahuje do vnútorných vecí cirkví a cirkvi nezasahujú do kompetencií štátu, v čom spočíva podstata odluky. Zostáva však zachované dotovanie cirkví zo štátneho rozpočtu na podporu verejnoprospešných aktivít, čo je obvyklé aj v niektorých štátoch Európskej únie