Nemo resideo

Spozornel som, keď podobné slová na Nedeľu Božieho milosrdenstva použil pápež. „Milosrdenstvo neopúšťa nikoho, kto zostal pozadu.“ František povedal, že v situácii pandémie (a nielen v nej) nám hrozí zásadné nebezpečenstvo.

Totiž že necháme za sebou chorých, slabých, zranených. Stačí, že my to dáme, my prejdeme, my prežijeme. Za väčšie riziko než samotný vírus pápež označil „ľahostajný egoizmus“. Čo ma po druhých; hlavne aby som ja mohol žiť tak ako predtým. Bez obmedzení.

Ak nás ani táto pandémia nevylieči z ľahostajného egoizmu, čo príde? Trpké svedectvá z karanténnych zariadení a domovov sociálnych služieb, kde sa rozšíril COVID-19, priviedli niektorých k obetavosti, k prihláseniu sa do dobrovoľníckej služby. No mnohí stále nechcú počuť ani vidieť.

Naozaj však nastáva čas „nenechať nikoho vzadu“. Modliť sa, aby sme dokázali pomôcť, poslúžiť, a to aj kňazi prostredníctvom sviatostí, všetkým, ktorí sa ocitli v nebezpečenstve. Myslieť na posledných, skôr než na to, ako byť prvými. Prijať svoj podiel v boji.

Minimálne ohľaduplnosťou, trpezlivosťou, nepoľavením v dôslednosti, aby sme iných ochránili. A maximálne – obetavosťou. Ochotou vstúpiť do bojov, ktorých sa iní boja. Odvahou podeliť sa o svoju silu, stratiť svoje výhody. Aj keď to bude veľmi náročné.

Nie je ťažké pozerať filmy o špeciálnych jednotkách, rozprávať o hrdinských scénach. Nenechať nikoho za sebou sa však dnes stáva reálnou výzvou pre každého Z nás.