Nenávisť nikdy nevyhrá

Celou slobodnou Európou sa ženie vietor konšpirácií, hejtu a nenávisti.

Na známej sociálnej sieti som si prečítal správu o odchode hasičských zdravotníckych špecialistov na pilotné plošné testovanie, ktoré sa uskutočnilo na Orave a v Bardejove. Povedal som si - super, idú pomáhať. No keď som si otvoril diskusiu pod správou, ostal som zhrozený.

Toľko nenávisti, zloby a zlorečenia som už dávno nečítal. A podobný scenár sa opakuje prakticky pod každým článkom o koronavíruse či o jeho dôsledkoch. Ľudskosť, empatia, nehovoriac o rešpektovaní štátnych či cirkevných autorít, akoby sa stiahli do úzadia.

A týka sa to aj nás veriacich. Veď koľkí - aj zo zasvätených - veria a zdieľajú pochybné stránky a správy, a tak prispievajú k ešte väčšiemu chaosu!?

Potom ale prišiel víkend a pilotné testovanie. Nebudem sa zaoberať, či to bol dobrý krok alebo nie, no účasť ukázala, že stále tu máme väčšinu, ktorej záleží na tom, aby sa vírus nešíril. Hoci tam boli organizačné problémy, bolo vidieť, že väčšina ľudí trpezlivo bez reptania čakala aj niekoľko hodín.

Žeby predsa tí reptajúci ľudia zo sociálnych sietí boli v menšine?

Tento týždeň ma zasiahla ešte jedna vec. Zomrel náš taliansky rodinný priateľ. Bol to muž a otec rodiny s veľkým srdcom. Dvere jeho domu boli vždy otvorené pre všetkých. Prajem vám, aby ste takých priateľov mali čo najviac.