(Ne)slúžiť dvom pánom

Ako byť súčasťou takejto spoločnosti a zároveň kresťanom? Kríza vo viere môže nastať ako následok rozdvojenia: súkromný a rodinný život ešte formuje kresťanstvo, ale v tom verejnom je veriaci na nerozoznanie od neveriacich.

Veď kto si chce robiť problémy. Ohroziť vzťahy, stratiť nielen dobre platenú prácu, ale i dobré meno... Pre vieru to však znamená pomalú smrť.

Kto sa k nej neprizná pred ľuďmi, nakoniec sa jej skôr či neskôr aj sám vzdá. Ak viera stratí charakter objektívnej pravdy, poslúži dočasne už len ako terapeutická barlička či náboženský folklór.

No kto sa neodváži byť apoštolom, mal by sa obávať, aby sa nakoniec nestal vášnivým ohlasovateľom neviery. Lebo kto prijme etiku a ideály súčasného sveta, pre toho sa viera stane neznesiteľným bremenom a nepriateľom slobody.

Rodinný život bude väzením, deti kariérnou a ekologickou hrozbou, čistota prudérnosťou, vernosť pravde rigidnosťou, zbožnosť fanatizmom, integrálnosť viery a života netoleranciou...

„Nik nemôže slúžiť dvom Pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať“ (Mt 6, 24). Srdce nasýti a utíši jedine Boh. No nadobúdanie tejto skúsenosti v dnešnej sekularizovanej kultúre je náročný zápas.