Nezabudnime na kostol

Spišská gotika, tirolské drevorezby, francúzsky kamenársky fortieľ a talianske výtvarné umenie sú dôstojným rámom pre ústredný bod – Krista v Eucharistii. Cestujem väčšinou autom, občas preto rád odbočím do menších mestečiek a dedín.

Cudzí človek v  uzavretom prostredí vzbudí pozornosť, takže pomerne často dostanem aj pozvanie na kávu a podebatujem s miestnym duchovným. Špecifická je návšteva katolíckeho chrámu v  pravoslávnych krajinách. Menšina rímskokatolíkov je tu kompaktná, ale o to srdečnejšie návštevníka privíta.

Nedeľná svätá omša v Aténach je silný zážitok. Slávenie je v gréčtine, aj piesne, ale keď sa na záver ozve hlas „Jeszcze jedna polska!“, viete, kde sa vzalo to množstvo veriacich v katedrále. Malé spoločenstvo katolíkov je napríklad aj v juhosrbskom Niši. Väčšina veriacich sú pôvodom Chorváti.

Aj tam prišiel kňaz z Poľska. Rád obdivujem i chrámy byzantského obradu. Cirkev je univerzálna a na slávení sa môžeme zúčastniť v akomkoľvek jazyku. Problém nie je v blízkosti kostola, ale v počte kňazov.

Po návšteve Holandska sa vždy spontánne modlím za kňazské povolania. Nízky počet bohoslovcov a  novokňazov na Slovensku by nás do takejto modlitbe mal povzbudiť všetkých...