Nobelova cena
Ôsmeho októbra bola udelená tohtoročná Nobelova cena za fyziku. Dostali ju traja astrofyzici, ktorí si rozdelili aj peknú finančnú prémiu.
Juraj Tóth 22.10.2019
![Nobelova cena Nobelova cena](/Data/2722/UserFiles/images/nofoto.gif)
Jedna časť ceny bola udelená kanadsko-americkému fyzikovi Jamesovi Peeblesovi za teoretické objavy v kozmológii, dá sa povedať, za jeho celoživotné dielo a významný príspevok k súčasnému pochopeniu hmoty a energie v celom vesmíre.
Druhá časť bola udelená za objav exoplanéty obiehajúcej okolo vzdialenej hviezdy slnečného typu, ktorý sa podaril dvom švajčiarskym astrofyzikom Michelovi Mayorovi a Didierovi Quelozovi v roku 1995.
Oceňujú sa úspechy, objavy a výsledky, ktoré naše poznanie významne posúvajú vpred. Samozrejme, menej sa hovorí o neúspechoch a ťažkej práci, ktorá je v pozadí, ale je nevyhnutným predpokladom každého úspechu.
A ešte je zaujímavé na týchto pánoch ich presvedčenie, že to celé má zmysel, že sa stále dá niečo nové objaviť. To vedcov vedie k odhodlaniu študovať a teoreticky alebo observačne bádať a aj nachádzať.
Napríklad Peebles spolu s inými predpokladal a pracoval na predpovedi charakteristík mikrovlnného pozadia vesmíru ako pozostatku z horúcej ranej fázy vývoja vesmíru. To sa aj nakoniec podarilo nájsť, hoci náhodne, v roku 1964.
Podobne Mayor s Quelozom predpokladali, že by sa mohlo podariť nepriamo pozorovať iné planéty pri vzdialených hviezdach, o ktorých už takmer storočie špekulovali aj iní.
Totiž tieto planéty by mali gravitačne vplývať na svoje materské hviezdy tak, že s nimi akoby hýbu. To sa prejaví pohybom hviezdy aj v smere k nám, čo spôsobí malý posun spektrálnych čiar tejto hviezdy.
Mayor vylepšoval spektrograf, ktorým by dosiahol vysokú presnosť na rozlíšenie tohto pohybu. A pri skúmaní viacerých kandidátskych hviezd sa im to spoločne aj podarilo pri hviezde 51 Pegasi.
Otvorili tým novú oblasť a aj preto dnes poznáme viac ako 4 000 planét pri iných hviezdach. Dobré, nie?
Druhá časť bola udelená za objav exoplanéty obiehajúcej okolo vzdialenej hviezdy slnečného typu, ktorý sa podaril dvom švajčiarskym astrofyzikom Michelovi Mayorovi a Didierovi Quelozovi v roku 1995.
Oceňujú sa úspechy, objavy a výsledky, ktoré naše poznanie významne posúvajú vpred. Samozrejme, menej sa hovorí o neúspechoch a ťažkej práci, ktorá je v pozadí, ale je nevyhnutným predpokladom každého úspechu.
A ešte je zaujímavé na týchto pánoch ich presvedčenie, že to celé má zmysel, že sa stále dá niečo nové objaviť. To vedcov vedie k odhodlaniu študovať a teoreticky alebo observačne bádať a aj nachádzať.
Napríklad Peebles spolu s inými predpokladal a pracoval na predpovedi charakteristík mikrovlnného pozadia vesmíru ako pozostatku z horúcej ranej fázy vývoja vesmíru. To sa aj nakoniec podarilo nájsť, hoci náhodne, v roku 1964.
Podobne Mayor s Quelozom predpokladali, že by sa mohlo podariť nepriamo pozorovať iné planéty pri vzdialených hviezdach, o ktorých už takmer storočie špekulovali aj iní.
Totiž tieto planéty by mali gravitačne vplývať na svoje materské hviezdy tak, že s nimi akoby hýbu. To sa prejaví pohybom hviezdy aj v smere k nám, čo spôsobí malý posun spektrálnych čiar tejto hviezdy.
Mayor vylepšoval spektrograf, ktorým by dosiahol vysokú presnosť na rozlíšenie tohto pohybu. A pri skúmaní viacerých kandidátskych hviezd sa im to spoločne aj podarilo pri hviezde 51 Pegasi.
Otvorili tým novú oblasť a aj preto dnes poznáme viac ako 4 000 planét pri iných hviezdach. Dobré, nie?