Nohy aj srdce

Prichádza čas, keď sa mládež vracia do školských lavíc. Pár dní, možno týždeň-dva budú potrebné, aby sa deti i dospelí zastabilizovali. Nádejame sa, že nový školský rok bude s Božou pomocou pokojnejší ako posledné tri školské roky poznačené pandémiou. Na začiatku druhej polovice augusta sme v nedeľnom čítaní z Listu Hebrejom počuli slová o výchove: „Každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná“ (Hebr 12, 11).

V  čom je krušnosť výchovy? V tom, že vychováva. Kladie isté nároky, niekedy napráva, inokedy napomína. V prírode zvykneme obdivovať nezvyklé samorasty. Očiam lahodí, keď sú niečím výnimočné. Avšak v  ľudskom svete je človek samorast zväčša znakom nejakého zanedbania vo výchove.

Obdivujeme iba také ľudské samorasty, ktoré dokázali v živote obstáť napriek zanedbaniu. Postavme sa zodpovedne k výchove všade tam, kde je to potrebné, a náš život nech je knihou, z ktorej budú môcť druhí čítať povzbudivé svedectvo o sebavýchove. Nezabudnime: nohy aj srdce!