Nulová tolerancia

Otázka sexuálneho zneužívania, ale aj zneužívania moci a autority sa v Katolíckej cirkvi začala otvárať len postupne, predovšetkým vďaka pápežovi Benediktovi XVI. V mnohých krajinách totiž prepukli vážne škandály, ktoré sa celé desaťročia neriešili.

Hovoriť o tejto téme s veľkou pokorou a mať pritom neustále na zreteli lásku k Cirkvi neznamená útočiť na ňu. No nehovoriť o tejto téme je rovnako zlé a nebezpečné ako sa bulvárne vyžívať v zlyhaniach niektorých jej zástupcov.

Cirkev sa neustále potrebuje očisťovať, o to skôr v takejto citlivej oblasti. Potrebuje pravdu, pretože len pravda ju oslobodí. Cirkev je spoločenstvom ľudí, ktorí sú hriešni. Hoci niektorí z nich dostanú vzácny dar kňazstva či duchovného povolania, zostávajú ľuďmi, na ktorých doliehajú útoky diabla a zla.

V nijakom prípade sa však pred ich zlyhaniami nemôžu zatvárať oči. Nie je príjemné hovoriť o nich na verejnosti, no je to potrebné a proces očisťovania prináša i takúto daň.

Pápež František trvá v otázke prípadov sexuálneho zneužívania na nulovej tolerancii a aj vďaka jeho návšteve na Slovensku sa o tomto probléme začalo trošku hlasnejšie hovoriť i u nás.

Môžeme sa poučiť zo skúseností iných krajín, kde sa proces očisťovania začal už dávnejšie. Kde pochopili, že jedinou cestou je transparentnosť, pokánie a odpustenie. Lebo ako povedal sv. Augustín, „Cirkev je svätá, no vo svojom lone nosí hriešnikov. Preto sa potrebuje neustále očisťovať“.