O guľatosti Zeme

Problém guľatosti Zeme je jednoduchý. Pred viac ako dvetisíc rokmi ho za nás vyriešili starovekí Gréci, napríklad Aristoteles, ale i ďalší. Odvtedy sme sa len naďalej presviedčali o platnosti ich dôkazov a spresňovali sme polomer Zeme či jej tvar.

Ako však vieme, že je to pravda? Ak viaceré nezávislé dôkazy vedú k nejakej skutočnosti, ktorá sa nedá inak rozumne vysvetliť, považujeme to za dôkaz. Rozum musí byť v súlade s experimentom a skúsenosťou. V prípade guľatosti Zeme to boli experimenty s voľným pádom, pozorovaním zatmenia Mesiaca, meraním veľkosti Zeme pomocou výšky Slnka nad obzorom. Neskôr k týmto dôkazom pribudli nové pomocou družíc, ktoré nám umožňujú merania s vysokou presnosťou.

No laik, ak nepozná tieto dôkazy, môže pochybovať o všetkom. To už však nie je problém dôkazov, ale dotyčnej osoby. Môže si tieto veci naštudovať, konfrontovať, ale isto ich nemôže spochybňovať pre svoju nevedomosť. A tu sa dostávame k jadru problému.

Dnes niektorí ľudia skôr obvinia vedu, ktorá, samozrejme, má svoje limity, ako uznajú svoju nevedomosť. Zbavujú sa tak vlastnej zodpovednosti. Potom sa však vynára otázka: Ako môže niekto hodnotiť zložitejšie veci, ktoré nevidíme, keď nezvláda rozlíšiť ani prirodzené, ktoré vidíme?