Objímať ako ona

Pri kaplnke s piatou bolesťou bola lavička, kde som kedysi ako bohoslovec s ďalšími dvomi rodákmi, dnes už kňazmi, sedával po svätých omšiach pri modlitbe breviára a ruženca.

Možno si vtedy nik z nás neuvedomoval, že sme spolu s Ježišom v objatí Sedembolestnej, no obaja kňazi mi iste dajú za pravdu, že to boli okamihy nesmierne dôležité pre našu cestu ku kňazstvu, utužujúce aj naše vzájomné priateľstvo. Keď idem domov, rád sa vraciam na to miesto.

Aj po rokoch si uvedomujem, že nechať sa v modlitbe objať Sedembolestnou je pre mňa v kňazstve veľkou vzpruhou a posilou. Jej otvorená náruč je stále pripravená objímať. Nás všetkých, veď je naša Mama. Cesta Sedembolestnej aj dnes pokračuje v krížovej ceste jej Syna vo svete.

A v krížových cestách nášho života často chýba objatie... Zastavme sa na moment, sadnime si pomyselne na lavičku dôvery v modlitbe a odovzdanosti do Božej vôle.

Precíťme láskavé objatie Sedembolestnej. Tak veľmi ho potrebujeme, aby sme aj v tých najpohnutejších chvíľach života dokázali objímať s láskou ako ona. Veľakrát totiž stačí takéto objatie...