Oplatí či neoplatí

Pred niekoľkými dňami som si v jednom slovenskom denníku, ktorý sa považuje za mienkotvorný, prečítal článok, ktorého titulok znel: „Mať deti nie je povinnosť. Veda ukazuje, prečo sa to nie vždy oplatí“.
 
Ľudovít Malík 11.09.2018
Oplatí či neoplatí

Snímka: unsplash.com/ Jonathan Daniels


Autorka v ňom uvádza vedecké štúdie, ktoré podľa nej priniesli „dôkazy“, prečo sa neoplatí mať deti a spomína päť z nich.

Nechcem tu rozoberať jednotlivé štúdie, skôr sa zamýšľam nad použitím slov oplatí/neoplatí. Možno je to spôsobené len tým, že slovenčina nemá pre takúto situáciu vhodnejší výraz, ale v tejto súvislosti je to slušne povedané nevhodné.

Totiž týmto spôsobom redukujeme deti na tovar, službu. Áno, môžeme diskutovať o dôvodoch, prečo niekto deti mať nechce alebo nemôže, ale pri otázke, či sa oplatia, alebo nie sa celá vec posúva do inej roviny.

Skĺzava to nebezpečne do roviny obchodného vzťahu. A v obchodnom vzťahu sa nám niečo oplatí, alebo neoplatí kúpiť, oplatí alebo neoplatí vycestovať na dovolenku. A keď si už niečo kúpime, či už tovar alebo službu, môžeme ich reklamovať a dokonca vrátiť bez udania dôvodu a prídu nám späť peniaze. Lenže pri človeku to neplatí.

Môžem povedať, že prakticky žiaden rodič neuvažuje, či sa mu deti mať oplatí, alebo nie! Áno rozhoduje sa, či deti mať, alebo nemať a kedy. A keď deti prídu, urobí všetko preto, aby sa o nich staral, nevymení ich, nevráti, nežiada vrátiť to, čo musel obetovať, napríklad spánok či kariéru v zamestnaní.

Ako rodiča sa ma to dotýka, lebo áno, nie vždy som dokonalý a nie vždy sa vyspím, ale o tom, či sa mi oplatilo mať deti, som nikdy nepochyboval.