Ozvi sa dnes rodičom

Medzi rečou totiž povedala, že pozerala TV Lux a tam bolo povedané, že deti sa teraz majú častejšie spájať so svojimi rodičmi a pýtať sa ich, ako sa majú. Ani ja som jej dnes ani včera nezavolal a neopýtal sa jej, ako sa má. Tak mi zavolala ona.

Aj keď sa snažím s rodičmi volať pravidelne, uvedomujem si, že nie je to len o intenzite volania, ale aj o kvalite záujmu a zdieľania. A to - musím priznať - nie vždy môžem hodnotiť na výbornú. Je mi to ľúto nielen preto, že ide o mojich rodičov.

Ale aj preto, čo povedal Benedikt XVI.: „Kvalita spoločnosti sa hodnotí tým, ako nakladá so seniormi a aké miesto vyhradzuje v spoločnom živote starým ľuďom.“ Vnímam, že ani môj prístup tú kvalitu spoločnosti nedvíha tak, ako by sa dalo. Že mám v tom medzery.

Mesiac október je mesiacom úcty k starším. Nemali by sme to prehliadnuť. Nemyslím tým, že máme urobiť niečo, aby sme si to mohli odškrtnúť ako splnené. Skôr, že sme pozvaní zreálniť našu úctu. A vyplniť ju nielen úctou k rodičom.

Koho by sme mali pridať? Jedným hlasom by azda nejeden zakričal: „Všetkých starých!“ Áno, no chcel by som osobitne podčiarknuť jednu skupinu: našich starých a chorých kňazov.

Žijeme obdobie, keď sme si akosi „zvykli na výmeny“ kňazov v našich farnostiach. Starší veriaci si pamätajú kňazov, ktorí ich krstili, sobášili, ba dokonca krstili ich deti. Dnešná generácia už túto skúsenosť nemá. Nemali by sme však zabúdať na ruky, ktoré nás žehnali. Tie isté ruky, ktoré zostarli a zvráskaveli, majú aj dnes tú istú moc.