Pandémia naša každodenná

Aj keď je už pripútaný na vozík, počas piatich dní bol dvakrát denne pri Georgovi, krehkej nádobe, ktorá sa môže každú chvíľu rozbiť.

Aj táto cesta je dôkazom, ako dramaticky zasiahol vírus do životov mnohých rodín, ktorých členovia sa náhle nemohli navštíviť, aj keď otec či mať zvádzali posledný zápas v živote.

Zákon o ochrane pred infekciou alebo jeho klon podľa platnej legislatívy v tej-ktorej krajine je brutálne neúprosný a na jeho neraz hmlisté a nejasné formulácie sa pri zavádzaní reštrikcií kdekto odvolával bez toho, aby ľuďom zmysluplne vysvetlil, prečo sa tak deje. Áno, koronavírus je vážny protivník, vzbudzujúci rešpekt - a treba sa mu postaviť so všetkou vážnosťou.

Avšak toľko diletantstva a chaotických rozhodnutí Európa už dávno nezažila po tom, ako sa začal šíriť na starom kontinente. Do každej krajiny sa preniesol „zvonka“, lebo o jeho rodokmeni sa medzičasom už veľa vie a navyše vírus pri svojej expanzii hranice nepozná.

Ale stigmatizovať tých zo zahraničia, nadávať im do psov, lebo však oni nám to svinstvo sem nosia, je absolútne neprijateľné a nehodné ľudí, ktorí sa inak oháňajú kresťanskými hodnotami.

Navyše pandémia, to nie je len o virológoch, infektológoch či hygienikoch, ale aj o psychológoch a duchovných, z ktorých mnohí zomreli pri službe blížnym. Je aj o ekonómoch a v neposlednom rade aj o politikoch, ktorí dostali mandát, aby osobne niesli ťarchu zodpovednosti za kľúčové rozhodnutia.

Kto chce pochopiť, pochopí; s tými, ktorých rozum opantala karanténa, aj tak nemá zmysel polemizovať.