Pápež prichádza

Ale František je integrujúcou osobnosťou – nerozdeľuje, spája. Preto viac ako horieť pomyselným spravodlivým hnevom je lepšie si prečítať a zamyslieť sa, ako krásne spája evanjelium s aktuálnymi výzvami.

Ako príklad môžem uviesť časť jeho príhovoru Pápežskej akadémii vied z roku 2016: „Vyrástli sme v modernom svete a považujeme sa za vlastníkov a pánov prírody, pričom si myslíme, že sme oprávnení drancovať ju bez ohľadu na jej skrytý potenciál a zákonitosti vývoja... mali by sme byť skôr spolupracovníkmi pri ochrane a rozvoji života a biodiverzity planéty.

Ekologická premena, ktorá je schopná podporovať a uskutočňovať trvalo udržateľný rozvoj, už vo svojej podstate zahŕňa jednak úplné prevzatie našej ľudskej zodpovednosti, pokiaľ ide o stvorenie a jeho zdroje, jednak hľadanie sociálnej spravodlivosti a prekonanie nemorálneho systému, ktorý vedie k biede, nerovnosti a vylúčeniu.“

Všimnime si, že František vidí priame spojenie egoistického vzťahu k prírode s egoizmom voči ľuďom a vytváraniu zbytočnej biedy a sociálnej nespravodlivosti. Je to ten istý egoizmus, ktorý prekonáva láska evanjelia. Boh miluje všetko svoje stvorenie a sám sa stal jedným zo stvorení, človekom.

Akými katolíkmi máme podľa Františka byť? Ak bojujeme za zachovanie hodnôt evanjelia, musíme to robiť celostne, nestačí len chrániť prírodu, a pritom nenávidieť ľudí s iným názorom. Pokoj medzi Bohom a človekom, pokoj medzi ľuďmi navzájom je programom na najbližšie dni.