Pápež znovu prekvapil

Opäť sa vydal do krajiny s prevažne moslimským obyvateľstvom, a podobne ako v Spojených arabských emirátoch, aj v Maroku podpísal dokument, ktorý nebol v oficiálnom programe.

Kým v Abu Zabí František a veľký imám univerzity al-Azhar podpísali deklaráciu O ľudskom bratstve, podčiarkujúcu snahu o zlepšenie vzájomných vzťahov s islamským náboženstvom, v Rabate pribudlo spoločné vyhlásenie s marockým kráľom Mohamedom VI. o Jeruzaleme.

Cesta pápeža do tejto severoafrickej krajiny, kde je len 0,07 percenta katolíkov, mala dve kľúčové témy. Dialóg s umierneným islamom a ochrana migrantov. Kráľ Mohamed VI. je známy založením vzdelávacieho inštitútu pre kazateľov a kazateľky, v ktorom vychovávajú moslimských lídrov v duchu odmietania akéhokoľvek násilia v mene náboženstva.

Pápež svojou návštevou prišiel túto snahu oceniť. Čo však nik nepredvídal, bolo podpísanie apelu na zachovanie statusu Jeruzalema ako „patrimónia celého ľudstva“ – aby sa v ňom aj naďalej mohli slobodne modliť veriaci troch svetových monoteistických náboženstiev.

Pápež sa tak dotkol citlivej problematiky, ktorá súvisí s rozhodnutím prezidenta Trumpa preniesť sídlo veľvyslanectva USA z Tel Avivu do Jeruzalema.

Tento krok vníma ako riskantný jordánsky kráľ Abdullah, pretože hoci po šesťdňovej vojne v roku 1967 Jordánsko stratilo kontrolu nad východným Jeruzalemom, ostalo mu právo opatery viacerých moslimských a kresťanských svätýň v Jeruzaleme.

Zmena okolností v Jeruzaleme však môže zmeniť aj toto právo. Pápež spolu s marockým kráľom sa preto vyjadrili za zachovanie status quo.

Je zrejmé, že Svätý Otec svojou snahou nie všetkých poteší. Jeho úsilie hľadať riešenia v dialógu a vyhýbať sa takým krokom, ktoré by mohli viesť k napätiam, je však hodné našej pozornosti aj medzinárodnej podpory.