Pôstny politicko-duchovný zmätok

Už sme si zvykli, že skutoční kresťanskí kandidáti nemajú veľkú spoločenskú podporu, o to väčšiu podporu u kresťanov získavajú pseudokresťania, ktorí objavujú svoju vieru len pred voľbami a šteklia uši svojich voličov heslami boja za tradičné hodnoty.

Tu nám zlyháva rozlišovanie a pamäť. Kresťania sú najväčšou spoločenskou silou. Ak by sa spojili čo i len praktizujúci kresťania, pravidelne by ich kandidáti získavali popredné miesta.

Ale mnohí zostávajú doma, znechutení si nevedia vybrať a nevolia nikoho. Tá druhá časť síce ide voliť, ale ich hlasy zbierajú takmer všetci – od liberálov, konzervatívcov, ľavých, pravých, extrémnych, nevýrazných a pár hlasov sa ujde aj celoživotným disidentom.

Ak by niekto chcel cielene rozdrobiť hlasy kresťanov, robil by to práve takto.

Pritom na pokojné spolužitie kresťania nemusia mať veriaceho človeka na mieste prezidenta či predsedu vlády. Stačí, ak by tu bol slušný a spravodlivý človek, ktorý by rešpektoval a bránil každého občana vrátane detí podľa prirodzeného práva.

Nepreferoval by jednu skupinu a nepotláčal by druhú, nezavádzal sociálne inžinierstvo a nevyvolával nepokoj.

K súčasnému zmätku prispeli aj niektorí duchovní, ktorí v snahe niečo spraviť, nevolili vždy správny spôsob a slová na vyzdvihnutie či potlačenie niektorých kandidátov, čím utrpela ich kredibilita aj v inej ako spoločenskej oblasti. A to je škoda.

Nejako sa nám to tu všetko pletie, aj tento politicky podfarbený komentár píše vedec a ešte do Katolíckych novín!