Potrebujeme zasvätených

Mne osobne sa Deň zasväteného života spája aj so zasvätenými, ktorých som mal možnosť spoznať počas môjho doterajšieho života. A bolo ich dosť, či už zo Slovenska, alebo zo zahraničia. Každý z nich svoje zasvätenie prežíval originálnym spôsobom.

V poslednom období som si častejšie spomenul na dvoch rehoľníkov, ktorí ma sprevádzali mojím detstvom a mladosťou. Už nie sú medzi nami, ale svedectvo ich zasväteného života bolo pre mňa tým, čo ma ovplyvnilo na celý život.

Prvý z nich bol asketicky vyzerajúci vysoký muž, ktorý obetoval zdravie pre duše veriacich. Mal vážne zdravotné problémy, pre ktoré mal často silné bolesti. Napriek tomu bol vždy ochotný vypočuť, povzbudiť a vyspovedať.

Jeho rady boli otcovské, a aj keď väčšiu časť svojho života pôsobil v totalite, a teda tajne, po jej páde dokázal s otvorenou mysľou a odvahou prijímať nové situácie. Druhý bol mladší, ale rovnako zapálený rehoľník.

Nemal veľký temperament, ale na druhej strane veľa trpezlivosti a vytrvalosti. A čo mali títo dvaja zasvätení spoločné? Veľa sa modlili, boli poslušní predstaveným a vynikali trpezlivým znášaním svojich chorôb. Nech máme čo najviac podobných zasvätených.