Prijatie a domov

Alebo na priateľov, ktorí sa schovávajú v kyjevskom metre, v Charkove, v Černigove… V mestách, kde som zažila pulzujúci život. Roztrpčuje ma nespravodlivosť a neprávosť, ktorú musia ľudia zažívať, keď utekajú zo svojich domovov pred vojnou.

Modlitba pripisovaná sv. Františkovi Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja vraj vznikla a bola obľúbená najmä v čase prvej a druhej svetovej vojny. Rozumiem prečo. V situácii, ktorá teraz dopadá na nás všetkých, je ťažké vnášať lásku, keď panuje nenávisť.

Prinášať odpustenie, keď sa množia urážky. Vliať nádej tým, čo si zúfajú, radosť tým, čo smútia, svetlo tým, čo tápu v tmách. O to viac je v tejto chvíli dôležité nedať si vziať vnútorný pokoj a odhodlanie nájsť priestor, kde môžem nasmerovať svoju energiu a byť užitočná.

Je úžasné sledovať mobilizáciu pomoci, ochoty a súcitu od toľkých ľudí a organizácií pre utečencov z Ukrajiny. Bezpečné prijatie a dôstojný domov sú to, čo teraz najviac potrebujú.

Nezabúdajme však ani sami na seba, na svoje rodiny a komunity – táto kríza sa zrejme tak skoro neskončí a budeme potrebovať ešte veľa síl, aby sme ju zvládli aj o mesiac či o rok, keď Ukrajinci a Ukrajinky budú našimi susedmi, kolegyňami, spolužiakmi. Buďme preto nástrojom pokoja, láskavým uchom a pozorným okom pre všetkých, ktorí to potrebujú.