Príklad namiesto tisícov slov

V pondelok 20. februára sme si pripomenuli výročie monster procesu proti skupine Biela légia, známej najmä menami mladých ľudí Alberta Púčika, Antona Tunegu a Eduarda Tesára.

Proces bol vykonštruovaný štátnou mocou na odstrašenie od akejkoľvek myšlienky na občiansky odpor. Na nádvorí väznice Krajského súdu v Bratislave boli traja odvážni spravodliví mladí kresťania ráno 20. februára 1951 popravení obesením.

Fakty z minulosti si pripomíname práve vtedy, keď strácame jednu z kľúčových vlastností osobnej slobody: vedomie toho, že sme len správcovia, nie majitelia života. Napriek tomu, že rok trvá vojna na Ukrajine; napriek tomu, že sme zažili pandémiu, bolesť a smrť.

To je omyl, ktorý máme celkom radi a ktorý nám môže začať postupne vyhovovať. Gutta cavat lapidem non vi, sed saepe cadendo – kvapka rozrušuje kameň nie preto, že je silná, ale preto, že naň dlho padá. Z omylu nás aj tentoraz vyvádza na prvom mieste záujem o pravdu.

K pravde patrí spoločný priestor žičlivosti ľuďom a nefalšovanej úcty k hodnotám. Jednoducho: caritas in veritate – láska v alebo aj k pravde. Je to najväčšia reálna myšlienka celej histórie ľudstva, ktorého väčšinu oslovuje už tisícročia.

Je podstatou odhodlania vychádzajúcou z viery. Áno, hodnota príkladu k akejkoľvek odvahe prispieť ku caritas in veritate má väčšiu silu než tisíce slov. Je šťastie takýto príklad spoznať a pozorne s úctou a citom ho vnímať. Nielen v Pôstnom období, ale prečo nie viac práve počas neho?