Reštart

Občas však predsa vystrčím hlavu z mojej malej bubliny a rozhliadnem sa. A zisťujem, že sa nič nezmenilo. Politici vedú zvyčajné spory a počúvajú predovšetkým seba. Ľudia riešia výšku príjmov, počet a miesto dovoleniek.

Zdá sa mi, akoby koronavírus, ktorý zastavil celý svet, ľudia už ignorovali. Alebo sa snažia tváriť, že ho tu niet. Ľudia chcú žiť tak ako predtým; chcú zabehané koľaje a javí sa, že nemienia pristúpiť na nevyhnutnú zmenu.

Ako na jar, tak aj dnes by sa možno hodilo uzavretie Slovenska. Ani nie tak pre koronavírus, ako pre nás samotných, obyvateľov našej krásnej krajiny. Potrebujeme reštart, potrebujeme sa zastaviť, zamyslieť, kontemplovať to ticho v obci, v meste, keď ostali obchody v nedeľu zatvorené. Bola to nesmierna úľava, keď sa nikto nikam neponáhľal; keď zrazu cesta autom trvala namiesto hodiny iba dvadsať minút.

Áno, mnohí sme si už odvykli od nenaháňania sa a mnohých „žrali doma mrle“. Ale my to zastavenie sa a reštart potrebujeme ako jednotlivci i ako spoločnosť.

A ako hovorí pápež František, kríza vyvolaná koronavírusom je šancou na zmenu. Máme príležitosť zmeniť vlastné životy, prístup k ľuďom, prístup k financiám, prístup k hodnotám. Koronavírus nám dáva príležitosť naučiť sa rozlišovať medzi podstatným a zbytočným. Nedajme si ju ujsť.