Rozhoduje emócia, nie pravda

Keď mám povedať pravdu, bilbordy pozdĺž ciest nesledujem, keďže do práce dochádzam vlakom. Na televízne diskusné relácie nemám čas. Zostáva mi jediné sociálne siete.

A tu sa v dnešnej dobe vedie zúrivejší boj ako za čias mítingov v 90. rokoch. A podľa všetkého práve sociálne siete významne ovplyvnia výber budúceho prezidenta Slovenskej republiky.

Keď som si prešiel profily prezidentských kandidátov, nadobudol som presvedčenie, že u niektorých je pravda pekne zakamuflovaná. Vtedy som si spomenul na rozhovor, ktorý som urobil s Danielom Arasom z Pápežskej univerzity Santa Croce v Ríme.

Ten mi povedal, že medzi pravdou a slobodou už nie je rovnováha a dnes každý môže slobodne povedať svoj názor, no na pravde nezáleží.

A ešte dodal: „My sme však urobili ešte ďalší krok, prekonávame už obdobie relativizmu a prichádzame k postpravde. Nezáleží, či ja alebo ty máme pravdu, ale záleží na názore, na emócii a ten, kto ich najlepšie ponúka, kto takýmto spôsobom ospravedlňuje svoje konanie, tomu ľudia uveria.“

A toto jeho vyjadrenie sedí. Skutočne prezidentskí kandidáti ponúkajú na sociálnych sieťach viac emóciu ako pravdu, od fotografií po všeobecné frázy vzbudzujúce „oprávnené rozhorčenie“.

Lenže od nás sa dnes vyžaduje oveľa väčšie kritické myslenie. Nebojme sa preto zastaviť sa a pouvažovať nad tým, čo nám hovoria.

Nebojme sa rozlišovania a hľadania pravdy. Naučme sa argumentovať a nedajme sa uniesť prvým názorom, ktorý zaznie. Stále platí - nie je všetko zlato, čo sa blyští.