Rozvíjanie radosti

V  našich končinách slobodu pokladáme za samozrejmosť. Generácia, ktorá sa dnes dostáva do vedenia spoločnosti, sa v nej narodila a jej oklieštenie pozná len z kníh či z rozprávania starších.

To je bezpochyby dôvod na radosť. Zároveň však, pri pohľade do iných končín, aj podnetom na uvažovanie, kto radosť dokáže oceniť.

A skutočne rozvíjať. Pre koho nie je len súborom potešení, ktorých prah sa neustále musí dvíhať a miera zážitkovosti prekonávať tú predchádzajúcu. Trvalá radosť pramení z trvalého pokoja. A ten, ako pripomína pápež, sa rodí z pravdy, spravodlivosti a lásky a neexistuje bez trpezlivého dialógu.

Radosť na rozdiel od toho, čo nám svet našepkáva, nie je len súkromná záležitosť. Buduje sa prajnosťou voči druhým, a to aj tým, ktorí majú celkom odlišný pohľad. Ich eliminácia pravú radosť neprinesie.

Radosť sa nedá „sprivatizovať“ ani obohnať „obranným múrom“. Je vo svojej podstate vzťahová. A budovanie vzťahov, aj s oponentmi, je budovaním radosti (tak ako ich deštrukcia zasa jej deštrukciou). Kiež sa sloboda, z ktorej sa tešíme, nikdy nestane prekážkou, ale zostane vždy na prospech rozvíjania našej radosti.