Skúsenosť s ohrozením škôl by mohla zobudiť kompetentných

Ignorujeme pokyny, ktoré nás obmedzujú, ale ktoré nás zároveň aj chránia. Reflexné prvky chodcov, pásy v aute, prilby na bicykloch. Sme nepoučiteľní pozitívnymi príkladmi z okolia ani vlastnou skúsenosťou.

V celom svete exponenciálne rastie násilie i ľuďmi a prírodou spôsobené katastrofy. Vo vyspelých krajinách si vlády spolu s komunitami uvedomujú dôležitosť pripravenosti – zmierňuje to následky. Preto zdravotníci pravidelne reálne nacvičujú riešenia krízových situácií v nemocniciach a spolu s hasičmi a políciou aj v teréne. Od materských škôl učitelia s deťmi pravidelne absolvujú čo najrealistickejšie scenáre.

Skúsenosť posledných dní s ohrozením škôl by mohla zobudiť kompetentných, aby sa krízové plány overovali povinným cvičením. Nielen na papieri a za stolom, ale formou realistického scenára s hercom v podobe agresora, so zranenými, s umelým zadymením. Vždy po odbornej a psychologickej príprave. Nestačí, ak sa takéto cvičenia odohrávajú len na niektorých školách.

Žiaden zákon neprinúti ľudí konať správne bez sankčných mechanizmov. Ak by rodičia nedávali deti do nepripravenej školy a pacienti by odmietali nepripravené zdravotnícke zariadenia, tlak zdola spolu s  osvieteným prístupom zhora by náš život urobil bezpečnejší aj voči hrozbám, ktoré nie sú vždy evidentné.