Sursum corda

A posväcuje ich, obnovuje v nich milosť, sprostredkuje pomoc Pána pre kráčanie po ceste. Pre skúšky, ktoré život prináša. Aby nezmalomyseľneli. Aby nezabudli, že sú povolaní k vyšším veciam. Že Boh Otec ich skrze Ježiša Krista v Duchu Svätom pozval stať sa jeho deťmi. A dáva im dedičstvo v nebeskom kráľovstve.

Ale vo svete zároveň číha aj závisť zlého ducha. Otca lži, ktorý urobí všetko, aby človeka presvedčil, že o nebo stáť nehodno. Že srdce treba upriamiť na zem. Nie na Boha, len na človeka. Že šťastie sa končí na hranici pozemského. A že kríž nemá zmysel. I preto je tu kňaz: aby sa ľudia nedali oklamať.

Aby nevymenili perly za trblietky. Hlásajúc Božie slovo, zapaľuje pre Krista. Uprostred pozemských vecí pomáha „kotviť“ srdcia v nebi. Každým rokom svojho kňazstva si čoraz viac uvedomujem nesmiernosť daru, ktorý som dostal. Závratnú hĺbku tajomstva zverenej moci na vysluhovanie sviatostí.

Aj vlastnú nedostatočnosť a biedu. Neschopnosť poňať, obsiahnuť, oceniť, čo Pán v kňazskom povolaní ponúka. Preto keď vyzývam druhých, aby dvíhali srdcia, prosím aj za to svoje, nech je naozaj hore.

U Pána. Aby moja služba sprostredkovala jeho blízkosť. Aby aj jej prostredníctvom mohol Pán niekomu ďalšiemu darovať poznanie, že práve jeho povoláva, aby sa mu zasvätil.