Svätosť vyrušuje

Dôležité je nestrácať pokoj. Aj kritické reakcie sú znakom toho, že svätosť pôsobí. Vyrušuje. Stačí nájsť diskusie, ktoré vo svete rozprúdilo svätorečenie Márie Gorettiovej. A zistíme, že nič nové pod slnkom.

Dokonca v porovnaní s inými sú kritiky Ankinho blahorečenia u nás dosť pokojné. Príklad svätého života je ako semienko: u jedných padne do úrodnej pôdy, u druhých vyvolá alergickú reakciu.

Aj vtedy však treba komunikovať, otvárať oči. Kritiky totiž neraz plynú z nepochopenia. Napríklad, keď Cirkev obviňujú, že nabáda ženy, aby sa pri pokuse o znásilnenie dali radšej zabiť. Inak spáchajú hriech. To je nezmysel. Vina a hriech sú jednoznačne na strane útočníka. On si zasluhuje trest. Žena je obeť a hriech nepácha, nech už pokus o znásilnenie dopadne akokoľvek.

Heslo „radšej smrť ako hriech“ sa chápe inak: že svätá odmietla každú, hoci pasívnu účasť na hriechu druhého, aj za cenu vlastného života. To je výnimočné a hrdinské, nie však povinné. Zároveň ale: kvôli ľudskému hrdinstvu sa neotvárajú procesy blahorečenia.

Tisíce žien cez vojnu vzdorovali násilníkom, nejedna pritom zomrela, a všetky si treba uctiť! Prečo je blahorečená práve Anka? Proces berie do úvahy celý život, nielen okamih smrti. No najmä okolnosť viery, vďaka ktorej spravila posledné rozhodnutie.

Nielen hrdinský vzdor, ale predovšetkým jeho motiváciu – z pohľadu viery. Mohlo by sa zdať, že Anka stála pred rozhodnutím „buď čistota, alebo život“. Lenže ona chcela oboje.

A práve viera jej umožnila vidieť to z inej perspektívy: zachovať panenstvo – pre večný život. Hoci s obetou toho pozemského. Nie je ľahké, aby to svet pochopil. Máme však príležitosť rozširovať horizont jeho i vlastného uvažovania.