Svedomie ako dar

Dobrý zákon je dar, preto používame slovo zákonodarca. Zákon sa však môže aj pokúsiť umlčať pravdu a znásilniť spravodlivosť. Zaviazané oči, meč a váhy sú atribúty Justície. Má byť nestranná, objektívne posudzujúca a má mať moc trestať. V jej službách je žalobca, obhajca aj sudca. Všetko sú to veľmi krehké súčasti aparátu, ktorý má moc a moc je pokušenie. Jedným z nich je aj náchylnosť vypočuť volanie davu.

Nezabúdajme na dav volajúci: „Barabáša!“ či „Christianos ad leones!“ Nie je to tak dávno, čo justičný aparát posielal do pekla väzníc a pracovných táborov mnoho dnes už blahorečených. V tom pekle sa spolu s nimi ocitol aj Gustáv Husák a určite aj preto patril k prezidentom, ktorí štedro udeľovali milosť a amnestiu. 

Nie je náhoda, že jeden zo skutkov telesného milosrdenstva je vykupovanie väzňov. Sami sa často spoliehame na Božie milosrdenstvo a veríme v odpustenie. Boh nám dal dar v podobe svedomia, ktoré nás napomína. Využime toto Pôstne obdobie na rozhovor s ním.

Vysoký dôstojník Zboru väzenskej a justičnej stráže mi raz povedal, že ľudia odsúdení za neúmyselný trestný čin sa delia na dve skupiny. Tá prvá je vo väzení zbytočne, lebo najväčší trest je doživotne hlas ich svedomia, a tá druhá trest len prečká, lebo svedomie nemá...