Tam nič nie je

Vzbudil som záujem, a tak decká po skončení omše pobehli ku krstiteľnici. A aj keď tam už stojí roky, chceli ju vidieť zrazu zblízka. Najmä to, čo je pod poklopom.

Keď si to však osobne prezerali, ostali nemilo zaskočené. A jedno z nich to aj nahlas okomentovalo slovami: „Tam nič nie je!“

Priznám sa, prekvapila ma ich reakcia. Neviem, čo tam chceli vidieť. Čo si v duchu predtým predstavovali, že tam objavia.

Ale na druhej strane tie slová: „Tam nič nie je!“ mi rezonovali ešte dlho. Zaviedli ma až k uvažovaniu, či niečo podobné sa nestáva aj pri pohľade na nás, ktorí sme krst prijali. A samozrejme, uvažoval som aj nad tým, čo by malo byť vlastne vidieť?

Pápež František v nedeľu Pánovho krstu rodičom detí, ktoré v ten deň krstil, povedal: „Dôležité je odovzdávať vieru vaším životom viery. Aby videli lásku manželov, aby videli pokoj v dome, aby videli, že Ježiš je tam.“

A to je presne to, čo by malo byť objavené pri pohľade na nás. Že Ježiš je tam! Že to on nás formuje, že je ho vidieť v nás a cez nás.

Možno tak ako to opísala vo svojom vyznaní mladá žena kňazovi, ktorý ju roky sprevádzal: „Nechcela som chodiť k vám na svätú spoveď. Pretože som sa hanbila a bála, že vás sklamem, že ma už prestanete mať rád.

O to úžasnejšie pre mňa bolo, keď som si uvedomila, že ste o všetkom vedeli a aj tak som mala vo vašom srdci svoje miesto. Neprestali ste ma mať rád!

Uvedomenie si bezhraničnosti vašej lásky bolo pre mňa obrovským prekvapením, úľavou, no i milosťou zároveň.

Vaša láska ku mne ma však posunula ešte ďalej. Priviedla ma k objaveniu ešte dokonalejšej lásky - lásky Boha ku mne slabej a hriešnej.“