Ticho. Slovo. Jednota

Keď som sa pokúsil zapojiť, väčšinu času mi zabralo hľadanie miesta na nahrávanie, smerovanie svetla, umiestnenie mobilu, problémy so zvukom. Musel som telefón obtočiť páskou na amatérskom statíve, aby sa mi podarilo nahrať aspoň krátke video.

V danej situácii si človek jasnejšie uvedomí, že nič nedokáže nahradiť osobný kontakt. A sociálne siete sú len virtuálna realita. Na druhej strane istá okolnosť sa dá dobre využiť aj v lockdowne.

Ticho. To ticho, ku ktorému pozývajú Dames de Morges z mníšskej komunity Grandchamps vo frankofónnej oblasti Švajčiarska. Práve ony tento rok pripravili podklady na Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov.

Zaujímavé je, že akurát znovuobjavenie dôležitosti ticha bolo pri zrode ich komunity. Duchovné cvičenia, stíšenie, hľadanie zmyslu. Aby mohlo zaznieť Slovo. Pravdaže, na to treba ticho! Veď v neustálom hluku znecitlivie sluch. Táto súvislosť vo mne zarezonovala.

Lebo aj pandémiu vnímam ako dôraznú výzvu: „Buďte ticho!“ Vo svete, kde sa stále prekrikujeme, aby sme získali pozornosť. Kde bez prestania treba čosi iné, novšie, lepšie, väčšie, onakvejšie... „Prestaňte a buďte chvíľu ticho!“

Pre skúsenosť viery je ticho dôležité. Vypnutie všetkých „hracích skriniek“. Hlboké, vnútorné ticho. Aby mohlo zaznieť Slovo. Aby sme sa sústredili na Krista. Lebo keď on je v strede a keď sa k nemu nasmerujeme, zrazu zbadáme, že čím sme k nemu bližšie, tým bližšie sa dostávame aj jeden k druhému.

A tým možnejšia sa stáva aj naša jednota; a tým lepšie ovocie budeme schopní priniesť. Ticho. Pre Slovo. „Aby všetci boli jedno“ (Jn 17, 21).