Toto si zapamätajte

Spomenul som si na to pri dvoch udalostiach v uplynulom týždni. Najprv v okamihu, keď mi v kancelárii nahlasovali úmrtie mojej farníčky.

Vraveli: „Viete, naša mamka nám v pondelok telefonovala a povedala nám, že sa práve vrátila zo svätej omše, kde prijala sviatosť pomazania chorých. A že ste v závere svätej omše povzbudili všetkých, aby o svojom prijatí pomazania informovali svoje deti. Aby vedeli, že ich otec, mama sú pripravení, keby si ich Pán povolal. A ona nám to povedala. Ona nás aj seba pripravila na tento deň.“

Druhým momentom bola správa, že Kongregácia pre náuku viery uzavrela trestnú kauzu emeritného arcibiskupa Washingtonu Theodora McCarricka potvrdením trestu prepustenia z klerického stavu.

Priznám sa, že sa mi tie slová čítali ťažko. Nielen pre vedomie, že kňaz ublížil takýmto spôsobom, ale aj preto, koľkým toto pohoršenie prinieslo zmätok do ich životov.

No hneď som mal pred očami aj McCarrickov vek - 88 rokov. A následne jeho prijatie výzvy utiahnuť sa k modlitbe a pokániu.

Samozrejme, smieme pri tejto správe skĺznuť k debate o jeho hriechu a spôsobených škodách na obetiach, menu Cirkvi. Môžeme si však aj tu pripomenúť najvyšší zákon - spásu duše. A  vidieť istú starostlivosť a znamenie.

Aj on - či sa nám to páči, alebo nie; či to chceme prijať, alebo nie - dostal čas na pokánie. Nie, nevráti to čas a ani nezahladí rany! Ale Theodore McCarrick a koľkí s ním, v pravde a pokore hľadiaci na svoj život, sme pozvaní konať za svoj život pokánie?

Volať: „Pane Ježišu Kriste, Synu Boží, zmiluj sa nado mnou hriešnym!“

V Liste Hebrejom čítame: „Pamätajte na svojich predstavených... Dobre si všimnite, aký bol koniec ich života...“ (Hebr 13, 7). Či to nie je veľakrát v závere života zápas o spásu duše? A kto z nás vie, kedy je ten jeho záver?