Vďaka, že máme v čomsi oporu

Dve slová, ktoré sú nosičmi protipólov názorov na túto vec, sú: sloboda a zodpovednosť. Oba výrazy sú v centre evanjeliového posolstva. Sloboda je naším neporušiteľným darom od Boha. Altruizmus, zodpovedné správanie voči blížnemu, je inak vyjadrená láska.

Novela kladie otázku porušenia slobody pre posilnenie zodpovednosti. Z viacerých strán zaznieva výzva, aby sa táto nová skutková podstata trestného činu lepšie premyslela a formulovala. Veď kto napokon povie, či ide o nepravdivú informáciu? V týchto riadkoch mi však nejde o rozlúštenie tejto hádanky.

Ide mi o myšlienku, že by sme mali byť viac živí. Veď relativizmus okolo nás poskytuje menej možností než tisícročné skúsenosti so základnými článkami pravdy.

Ide mi tiež o to, že by sme mohli hľadať finálne stanoviská a ponúknuť ich všetkým práve vtedy, keď tvrdíme, že vieme o  časti pravdy, ktorá každému človeku bola zjavená či darovaná. Zoberme teda na seba zodpovednosť pri hľadaní riešení, opierajúc sa o to, v čom máme oporu, čo považujeme za skutočnú pravdu.

Áno, treba ísť do hĺbky, bolí cítiť zodpovednosť a pokúšať sa aj o nemožné. Ale prečo nie? Pri zapojení srdca a rozumu z toho môže byť niečo zaujímavé.

A to, čo si sami pre seba zodpovieme, bude určite súčasťou toho, čo šírime ďalej a vytvárame prostredie kultúry a človeka hľadiaceho hore, ktorý sa tak ľahko nedostáva do pascí. To je čosi aj o zodpovednosti, aj o slobode, nie?