Vesmírna ekológia

Z ich častí, ktoré dopadajú na zem ako meteority, totiž vieme o ich zaujímavom zložení. Ťažbu, ktorá zaťažuje životné prostredie na zemi, by sme mohli presunúť do vesmíru. Priblížme si niečo z histórie výskumu týchto telies.

Začiatkom roku 1801 taliansky kňaz a astronóm Giuseppe Piazzi objavil prvý asteroid, planétku medzi dráhami Marsu a Jupitera. Bol to začiatok ďalších objavov podobných telies, ktorých dnes poznáme v danej oblasti takmer milión. Časti z asteroidov sa dostávajú až k Zemi, a tak môžu padať z „neba“ ako meteority.

Tieto telesá sú však aj hrozbou pre život na zemi. Pri zrážke len 1 kilometra asteroidu so Zemou by došlo ku globálnej katastrofe a k vymieraniu života vrátane človeka. Takže astronómovia preberajú úlohu novodobých vojenských generálov, ktorí zabezpečujú planetárnu ochranu.

Našťastie, kolízie takýchto veľkých asteroidov či komét so Zemou sa nestávajú tak často. Ako som spomínal v úvode, asteroidy sú pre blízku budúcnosť významným zdrojom nerastného bohatstva, vzácnych kovov, ale najmä vody pri vesmírnych letoch.

Existuje už niekoľko súkromných spoločností, ktoré investujú do výskumu a technológií na ich ťaženie. Takže je jasné, že takýto výskum prináša veľmi praktické účinky a zisk pre celú spoločnosť v podobe ochrany a budúcej prosperity.

Ale skromnosť a rozumné obmedzenie konzumu sú dovtedy istejšou cestou, ako chrániť seba aj životné prostredie.