Viera do dôsledkov

Je to pre mňa osobne veľmi silné vyjadrenie a nie som s tým stotožnený. Nechajme však teraz na pokoji články mainstreamu, o ktorého motívoch a pohnútkach, prečo o tom píše, je legitímne pochybovať.

Cirkev ako Kristova nevesta určite rasistická nie je. Nediskriminuje a nerobí rozdiely; rozdiely robia konkrétni ľudia. My, ktorí sa dopúšťame hriechov proti láske k blížnemu.

Spoločnosť vyhlási, že ide o diskrimináciu, segregáciu a prostredníctvom zákonov nariadi, prikáže stav zmeniť. Lenže ono to nebude fungovať. Je potrebná zmena zmýšľania a budovanie vzťahov.

A tu aj v sekulárnej spoločnosti má svoje miesto náboženstvo a viera. Ale zdôrazňujem žitá, osobná viera. A podľa mňa v tomto spočíva podstata problému. Nežijeme našu vieru do dôsledkov, skôr len ako zvyk alebo kultúrnu záležitosť, aj keď aj to má svoj význam.

Medializované prípady nám môžu ako veriacim pomôcť minimálne v tom, že sú pre nás nastaveným zrkadlom nášho skutočného kresťanského života. Zamyslime sa dobre nad tým, ako svoju vieru žijeme v realite každodenných starostí.

Pochádzam z Bardejova a s Rómami jeho obyvatelia spolunažívajú už desaťročia. Nie je to vôbec jednoduché. Ani oni, ani my Slováci nie sme bezproblémoví.

Ale okrem toho som videl a mal možnosť pomáhať aj pri tom, ako sa vďaka evanjelizácii a zachovávaniu druhého najväčšieho prikázania lásky k blížnemu Rómovia menili a menia.