Výzva priestupného roka
„Velká je zem, šplouchá na ní voda, co je však největší, co je však největší, ta lidská svoboda,“ spieva v svojej piesni český pesničkár a bývalý disident Jaroslav Hutka.
Tibor Macák 19.11.2019
Jej slová zneli 9. novembra 2019 aj v Kaplnke zmierenia, v ktorej bola spomienka na udalosti spred 30 rokov. Kaplnku postavili na mieste evanjelického kostola, ktorý bol v takzvanej zóne smrti medzi východným a západným Berlínom, cez ktorú sa tiahol múr hanby, ako vošla do histórie stavba nemeckých komunistov.
A keďže sa do kostola ani z jednej strany hranice po celé roky nikto z bývalej farnosti už nedostal, krásnu sakrálnu stavbu z konca 19. storočia červení barbari v roku 1985 vyhodili do vzduchu.
Okrúhlym výročím pádu múru si obyvatelia Berlína pripomenuli magickú noc, keď sa celkom nečakane zdvihli závory a voľne, plní eufórie mohli prejsť cez obávanú hranicu, na ktorej pri pokusoch o útek na Západ zomrelo najmenej 140 ľudí.
Tá magická noc z 9. na 10. novembra 1989 predznamenala aj pád železnej opony, rozdeľujúcej nielen Európu, ale počas studenej vojny medzi Východom a Západom pomyselne celý svet. Vo vtedajšom Československu vydržala absolútna moc jednej strany a vlády po udalostiach v Berlíne ešte niekoľko dní, aby sa potom za dva týždne rozpadla ako dom postavený na piesku.
Sedemnásty november je veľký deň našej novodobej histórie a načim si ho pripomínať. Každý si azda mohol nájsť nejakú tú „svoju“ akciu, ale pohľad na zoznam podujatí, rozličných organizátorov či pozvaných rečníkov len potvrdil, že táto spoločnosť je žalostne rozdelená.
A keďže sa zvolebnieva, ponúkajú sa noví vodcovia.
Vlci, oblečení do ovčieho rúcha, sa pasujú za najväčších Slovákov, najpravovernejších katolíkov či najsociálnejších politikov. Ak im opäť ľudia vo veľkom uveria, posledný februárový deň priestupného roka 2020 môže Slovensko prestúpiť tiež – ale na vedľajšiu koľaj. Pamätajme na to!
A keďže sa do kostola ani z jednej strany hranice po celé roky nikto z bývalej farnosti už nedostal, krásnu sakrálnu stavbu z konca 19. storočia červení barbari v roku 1985 vyhodili do vzduchu.
Okrúhlym výročím pádu múru si obyvatelia Berlína pripomenuli magickú noc, keď sa celkom nečakane zdvihli závory a voľne, plní eufórie mohli prejsť cez obávanú hranicu, na ktorej pri pokusoch o útek na Západ zomrelo najmenej 140 ľudí.
Tá magická noc z 9. na 10. novembra 1989 predznamenala aj pád železnej opony, rozdeľujúcej nielen Európu, ale počas studenej vojny medzi Východom a Západom pomyselne celý svet. Vo vtedajšom Československu vydržala absolútna moc jednej strany a vlády po udalostiach v Berlíne ešte niekoľko dní, aby sa potom za dva týždne rozpadla ako dom postavený na piesku.
Sedemnásty november je veľký deň našej novodobej histórie a načim si ho pripomínať. Každý si azda mohol nájsť nejakú tú „svoju“ akciu, ale pohľad na zoznam podujatí, rozličných organizátorov či pozvaných rečníkov len potvrdil, že táto spoločnosť je žalostne rozdelená.
A keďže sa zvolebnieva, ponúkajú sa noví vodcovia.
Vlci, oblečení do ovčieho rúcha, sa pasujú za najväčších Slovákov, najpravovernejších katolíkov či najsociálnejších politikov. Ak im opäť ľudia vo veľkom uveria, posledný februárový deň priestupného roka 2020 môže Slovensko prestúpiť tiež – ale na vedľajšiu koľaj. Pamätajme na to!