Zákaz potratov a zákaz plastových slamiek

Čo môže mať spoločné zákaz potratov so zákazom používania plastových slamiek, príborov a tácok? Takmer nič, len dve slová: umelý a zákaz. Navyše, oba typy legislatívnych úprav môžu byť opodstatnené a správne. Jednou chránime ľudských jedincov ako biologický druh pred sebou samými a zároveň osoby, ktoré majú nárok na právnu ochranu ako každý iný človek. Druhou chránime životné prostredie. A ak sú založené na prirodzenom práve a potrebe spoločnosti niečo legislatívne upraviť, tak je to správne.

Kresťania pri snahe o zákaz potratov robia jednu základnú chybu: nerozlišujú medzi náboženskou a prirodzenou rovinou tohto problému. Potraty sú hlavne morálnym problémom, prirodzeným a nie náboženským. Hoci náboženstvo, nielen kresťanské, potraty tiež odsudzuje ako neprípustné a je to doslova „smrteľný“ hriech, v prvom rade ide o porušenie prirodzeného zákona. A na tomto sa vieme zhodnúť so všetkými bez ohľadu na presvedčenie. Tým treba aj argumentovať pri predkladaní zákonných návrhov, že chránime z biologického hľadiska jedinca, jedinečného a neopakovateľného v ľudskom rode a zároveň osobu, taktiež jedinečnú, ktorej priznávame to isté právo na život ako osobe maloletej, dospelej alebo staršej.

Je samozrejmé, že firmy vyrábajúce plastové slamky a príbory sa bránia obmedzeniu a tvrdia, že zákazom sa nič nevyrieši. To tvrdia aj prevádzkovatelia hracích automatov a iní. Ale keď spoločnosť skúsenosťou dospeje k tomu, že je niečo škodlivé, zabíjajúce, tak je jej povinnosťou tomu zabrániť aj zákonom. Ako hovorí klasik, boj proti ľudskej hlúposti sa nedá vyhrať. Ale treba to skúšať a postupne napredovať, či nie?

Juraj Tóth