Žena, Matka Cirkvi

Synodálny proces ukázal, že prínos žien v Cirkvi nie je dostatočne cenený. Obrazne povedané, že sú často na vedľajšej koľaji. Nie v praktickom živote, ale pri dialógu, hľadaní a najmä rozhodovaní. Prečo? Môže byť za tým strach alebo aj skrytý odpor voči inakosti ženy.

Ťažkosť pochopiť jej spôsob myslenia, konania či priorít. No aj my ženy sme si navykli pozorovať dianie v Cirkvi z úzadia, bez osobného nasadenia. Zaiste je pohodlnejšie prijať rolu obete z nepochopenia od mužov ako prebúdzať v sebe to najlepšie a ponúknuť všetko pre dobro spoločenstva.

Na tomto svete sa robí primálo dobra nato, aby ešte aj veriaci muži a ženy stáli proti sebe. Každý muž, aj ten v Cirkvi, potrebuje mať v kruhu svojich spolupracovníkov sestry v Kristovi. Logikou ženy je dávať najslabšiemu v rodine to najlepšie, presne podľa odporúčaní evanjelia.

A tomu sa treba učiť zblízka. Blažený muž, kňaz, ktorý je citlivý na takéto chápanie priorít. Blažený, ak si spomenie na svoju matku a naučí sa nájsť zdravé črty materstva aj v iných ženách. Aby spolu s nimi budoval rodinnú Cirkev. Žena sa tak po jeho boku stáva kreatívnou šíriteľkou synodality.

Nedoceniť poslanie žien naznačuje iluzórnu mariánsku úctu. Mária, Matka Cirkvi, je cez nás krehké, dobou poznačené ženy prítomná i dnes. Aby svoju nežnosť vyžarovala do tohto sveta cez matky fyzické i duchovné.